Pôvodne sme chceli fotografie, ktoré nám žiaci ešte poslali, dohrať do už zverejneného príspevku, no piatačka Tánička nám poslala aj príbeh, tak ho uverejňujeme tu, aby sme ho dali do pozornosti:
„Moji rodičia nie sú z Malaciek a nemáme doma o Malackách žiadnu knihu, tak neviem, ako sa to tu vyvíjalo počas vojny. Volala som môjmu deduškovi, ocinovmu dedovi. Ten sa narodil v roku 1944, ale nie tu na Slovensku, ale v Južnej Amerike, v Lime v Peru. Odtiaľ prišiel do Československa ako 6 ročný. Nejako nevnímal problémy v povojnovej krajine. Len sa mu ťažko učila čeština. Preto aj opakoval prvý ročník. Vedel iba po španielsky.
Potom mi rozprávala moja mamina príhody, ktoré jej rozprávala jej prababička, ktorá zažila obidve svetové vojny. Taká najhoršia bola, keď museli utekať do lesa pred Nemcami a jej v náručí zomrelo dieťatko. A keďže si museli zachrániť svoj život, tak musela svoje dieťatko zakopať popri chodníku do plytkého hrobčeka :(. Jej manžel musel utiecť do Francúzska, aby ho nezabili. Ušiel tam aj s ďalšími chlapmi z dediny a aj so svojimi bratmi. Pracoval tam v bani a tam ho aj zavalilo a zomrel. Jeho bratia si vo Francúzsku založili rodiny, ale maminina generácia už s nimi v kontakte nie je. Ale vraj si zmenili meno z Floch na Le Floch.
Som rada, že som sa nenarodila v tej dobe a nezažila som toto strašné utrpenie. Neviem si to ani predstaviť také niečo.“
handballmalacky.sk